Fauna

Morské oko je zaujímavé nielen svojím vznikom,polohou a krásou, ale i tajomným živo-tom pod vodnou hladinou. Obklopené vrchmi a súvislými lesmi je celoročne zásobované čistou vodou bystrín, ktorá sa hromadí v hlbokej jazernej panve. Životný priestor jazera tvorí voľná voda a dno. Pre život vodných organizmov sú najdôležitejšie presvetlené časti príbrežnej zóny a hornej vrstvy vody pod hladinou. Tu, v híbke do 10 m, žije väčšina živých organizmov Morského oka zoskupená v spoločenstvách spojených navzájom potravnými reťazcami. Sú to predovšetkým drobné zelené rastliny, baktérie, sinice a vodné riasy (producenti). Bez nich by bolo Morské oko mŕtve, lebo iba oni dokážu v procese fotosyntézy tvoriť organické látky, ktoré sú potravou všetkých živočíchov. Drobné rastliny alebo ich odumreté časti požierajú napr. vírniky, perloočky a veslonožky . Nimi sa potom živia malé ryby, napr. čereble, ktoré sú potravou dravých pstruhov. Potravný reťazec sa vo vode nekončí, pokračuje i na súši, kam vylietajú imága hmyzu a stávajú sa potravou vtákov. Podobne je to i s malými rybami, ktoré loví rybárik obyčejný (Alcedo atthis). Hlbinné neosvetlené dno Morského oka je pokryté hrubou vrstvou jemného bahna, ktoré vzniká hromadením a splavením, odumretého planktónu a vel'kého množstva bukového lístia. Je oživené až do hĺbky 20 m. Žijú tu už len larvy pakomárov a vodné máloštetinaté červy, napr. tubifex bahenný. Najhlbšie časti jazera sú bez života.

Voľnú vodu obývajú dve skupiny organizmov. Drobné rastliny a živočíchy, ktoré sa bezmocne vznášajú vo vode, nazývame planktón. Najbohatšími triedami zooplanktónu Morského oka sú vírniky (Rota-toria),potom kôrovce a z nich najmä veslonožky (Copepoda) a perloočky (Cladocera).

Druhú, oveľa menej početnú skupinu tvoria väčšie a dobre po živočíchy, najmä ryby.Z doterajších výsledkov výskumu je známe, že v Morskom oku žijú tieto druhy rýb: pstruh potočný (Salmo trutta morpha fario), pstruh dúhový (Salmo gairdneri), čerebľa (Phoxinus phoxinus), karas obyčajný (Carassius carassius), slíž (Noemacheilus barbatulus), Hlaváč pásoplutvý (Cottus poecilopus), ostriež obyčajný (Perca fluviatilis) a jalec hlavatý (Leuciscus cephalus).Pôvodnými druhmi jazera sú však pravdepodobne len pstruh potočý, čerebľa a slíž. Pstruh dúhový bol do Morského oka vysadený začiatkom tohto storočia. Ostatné druhy boli sem akiste zavlečené s násadami pstruhov alebo inak. V hlavných príto-koch Morského oka sa väčšie ryby vyskytujú len v čase trenia. Na jar tiahne do bystrín pstruh dúhový,v jeseni pstruh potočný.

Z obojživelníkov boli na území doteraz zistené: salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), ropucha bradavičnatá (Bufo bufo), skokan hnedý (Rana temporaria). Z plazov je pre túto oblasť typická užovka stromová (Elaphne longissima), vretenica severská (Viperia berus). Na území je možné vidieť jeleňa, líšku, kunu skalnú, ojedinele sa tu objavuje vlk dravý, rys ostrovid. Pri jazere Morské oko bola pozorovaná vydra riečna (Lutra lutra). Z vtákov sú v okolí zaujímavými sova dlhochvostá (Strix uralensis), bocian čierny (Ciconia nigra), tesár čierny (Dryocopus martius), ďateľ bielochrbtý (Dendrocopos leucotos), trasochvost horský (Motacilla cinerea), jariabok hôrny (Tetrastes bonasia) a iné       Vyhlásením územia za štátnu prírodnú rezerváciu vznikli právne predpoklady nielen pre ochranu krás, ale i druhového bohatstva života Morského oka.