Okolie

Zemplínska Šírava

Pod malebnými Vihorlatskými vrchmi, v centre zemplínskeho regiónu sa rozprestiera druhá najväčšia vodná plocha Slovenska – Zemplínska Šírava.

Jedinečné klimatické podmienky, ktoré vládnu na jej brehoch počas letných mesiacov z nej urobilo turistické centrum s medzinárodným významom. V najteplejších dňoch leta teplota dosahuje až 36 °C. Šírava má mimoriadne priaznivé podmienky na kúpanie, vodné športy, rybolov, cykloturistiku a pešiu turistiku v okolitých Vihorlatských lesoch. Na jej brehoch je 7 rekreačných stredísk so širokou paletou ubytovacích a stravovacích služieb. Ubytovacie zariadenia ponúkajú služby rôznej úrovne pre tých menej náročných až po najnáročnejších návštevníkov. Hladina v zime zamŕza, takže je tu možnosť prevádzať aj niektoré zimné športy.

História Zemplínskej šíravy

Vodná nádrž Zemplínska šírava bola vybudovaná v rámci vodohospodárskych úprav na Východoslovenskej nížine. Výstavba nádrže sa realizovala v rokoch 1961 až 1966. Jej pôvodným účelom bolo: ochrániť rozsiahle územie pred povodňami, umožniť závlahu poľnohospodárskych plôch, zabezpečiť trvalé chladenie blokov elektrárne Vojany, využitie na rekreačné účely a využitie ako prírodná ormitologická rezervách.

Stavebné práce sa začali v máji 1962 na východnej hrádzi v dĺžke 5,3 km. V júli 1963 sa začalo so sypaním juhozápadnej hrádze v dĺžke 2,0 km. S napúšťaním nádrže sa začalo v novembri 1965, kedy bolo dielo uvedené do skúšobnej prevádzky. Výstavba si vyžiadala preloženie štátnej cesty Jovsa – Michalovce, presídlenie obce Malé Zalužice, čiastočné presídlenie obcí Kaluža, Klokočov a Kusín.

Športovo-rekreačnú funkciu začala plniť v roku 1966, ale členitosť pobrežia nedovoľovala rovnomernú koncentráciu návštevníkov. V tomto období sa začali rozvíjať prvé strediská. Už v roku 1975 sa Zemplínska šírava stala najvyhľadávanejším miestom rekreácie pri vode v celom Československu. Okresná správa rekreačných služieb Michalovce v tom čase zabezpečovala rekreáciu v piatich strediskách - Biela hora, Hôrka, Medvedia hora, Kamenec a Paľkov.

Obec Vinné

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1249. V 16. storočí to bola veľká dedina a 18. storočí mestečko. V obci na nachádza kostol sv. Anny postavený koncom 13. storočia. Medzi ďalšie historické pamiatky patrí kaštieľ z polovice 17. storočia a kaplnka.

Pri obci Vinné sa svahu Senderov sa zachovali murované časti stredovekej architektúry. Jedná sa o sakrálnu stavbu, ktorá bola postavená okolo roku 1200. Pravdepodobne sa jednalo o kostol mníšskeho rádu.

Neďaleko od obce sa nachádza Viniansky hrad, ktorý bol postavený v 13. storočí. Tento hrad mal funkciu vojenského strážneho hradu a opevneného sídla rodu Sztárayovcov.

Južné svahy Senderova sú pokryté vinicami, kde je možné v jeseni zúčastniť sa tradičných oberačiek.

Vinianske jazero

Vinianske jazero vzniklo vytvorením umelej hrádze a privedením vody z Vinianskeho potoka do sedla na úpätí vrchov Marečkovej ( 401m ) a Šutovej ( 319m ). Celková plocha jazera je 8 ha s priemernou hĺbkou 3 m. Voda z horských potokov v lete láka na kúpanie a člnkovanie.

Obec Remetské Hámre

Pôvodná obec Hámre vznikla na mieste Potašňa, na majetku šľachtickej rodiny Sztarayovcov koncom 18. storočia ako typická robotnícka osada. V 19. storočí tu bola založená železiareň, neskôr pribudla i valcovňa, zlieváreň a výrobňa poľnohospodárskeho náradia. Železná ruda sa kopala na Mochnatom vrchu a v okolitých kopcoch, troskotvornú hlinku neďaleko Morského oka. Vytavená železná ruda sa spracúvala v troch hámroch. Terajší názov Remetské Hámre pochádza z roku 1948. Obyvatelia obce sa zaoberali drevorubačstvom a pálením dreveného uhlia. Po zániku železiarstva obec premiestnili na terajšie miesto.

Grófka Vanderbiltová tu založila v roku 1929 vodnú elektráreň. Neskoršie bol pohon turbín posilnený dieselovým motorom. Remetské Hámre sú vstupnou bránou do CHKO Vihorlat.

 Vodná nádrž Vyšná Rybnica

Nad obcou Vyšná Rybnica sa rozprestiera vodná nádrž, ktorá bola spustená do prevádzky v roku 1974. Jej úlohou je chrániť obec pred prívalovými dažďami a povodňou. Nádrž ponúka dobré podmienky na rybolov. V blízkosti vodnej nádrže sa nachádza pstruhová farma. V zime vodná plocha zamŕza, čo umožňuje jej využitie na rekreačné korčuľovanie.

Sobrance

Prvá písomne doložená zmienka o Sobranciach pochádza z roku 1344. V tom čase už boli Sobrance vyvinutou obcou s trhovým miestom, soľným prameňom a mlynom. V roku 1351 získali právo utorkového jarmoku. Postupnými úpravami sa jeho názov – Sabrants, Zobrancz, Sobranec – ustálil do dnešného tvaru Sobrance. Obyvatelia sa živili prevažne poľnohospodárstvom a remeselnou výrobou. V Sobranciach sa nachádza gitarové múzeum, ktoré je európskym unikátom. Obsahuje ojedinelú zbierku elektronických gitár reprezentujúcu ich históriu a vývoj. Medzi kultúrne aktivity mesta patria Fašiangy, Stavanie májov, Jánske ohne, Hudobný festival mladých, ale najmä veľmi známy Sobranský jarmok.

Neďaleko mesta sa nachádzajú Sobranské kúpele, ktoré boli známe už za čias Rakúsko-Uhorska. Ich minerálna voda je studená, prírodná, stredne mineralizovaná chloridovosodná, sírna, so zvýšeným obsahom fluóru, izotonická. Jej liečebné účinky sa uplatňujú hlavne pri poúrazových stavoch, reumatických, zápalových a degeneratívnych ochoreniach pohybového ústrojenstva. V súčasnosti nie sú v prevádzke.

Tibava, Orechová (víno)

Obec Tibava bola osídlená už od obdobia paleolitu. V starých archívoch sa spomína už v roku 1282. Jej obyvatelia sa zaoberali poľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Piesočnaté a hlinito-ílovité pôdy poskytujú výborné podmienky na pestovanie viniča a výrobu kvalitvých odrodových vín. V stredoveku mala trhové právo, bola známa pestovaním hrozna a ako panstvo sa v 15. storočí odčlenila od Michaloviec. Dominantou obce je rímskokatolícky kostol zo 14. storočia s renesančným epitafom a barokovými obrazmi. V obci stál niekedy aj hrad. Z archeologického hľadiska je Tibava známa nálezmi zlatých amuletov a plieškov podobných minciam z obdobia stredného neolitu (4000 – 3600 pred nl), ktoré sú rovnako staré , ako najstaršie zlaté predmety z Mezopotámie.

Orechová

Archeologické nálezy dokazujú osídlenie od čias paleolitu. Písomne sa Orechová spomína v r. 1299. Na južných svahoch poľnohospodárskej obce sa rozkladajú ovocné sady. Krásna okolitá príroda láka k prechádzkam a turistike.

Región Orechová leží v Sobraneckej vinohradníckej oblasti na južných svahoch Vihorlatských vrchov, spájajúcich Karpaty s Východoslovenskou nížinou. Vinohradnícke trate vinohradníckej oblasti majú výnimočnú pôdu a klimaticky patria k najteplejším oblastiam na Slovensku, čo pozitívne ovplyvňuje kvalitu vína.