Východné Slovensko oplýva mimoriadnym bohatstvom prírodných krás, vzácností a zaujímavostí. V jeho regióne sa okrem iného nachádza najvyšší, najnižší i najvýchodnejší bod našej republiky. Mnohé z týchto miest sú verejnosti dobre známe, niektoré však menej a sú aj také, ktoré pozornosti ľudí akosi unikajú. V našej rubrike budeme postupne putovať východom a predstavovať vám tie miesta, ktoré skutočne stoja za to...

Ak sme v minulej časti nášho seriálu navštívili zosuvom hradené jazerá v Spišskej Magure, dnes budeme v jazernej téme pokračovať. Vyberieme sa však viac na východ, na územie Zemplína, do Chránenej krajinnej oblasti Vihorlat a navštívime najväčšie slovenské jazero, ktoré vzniklo zahradením vodného toku zosuvom - Morské oko.

Celé pohorie Vihorlat je pre turistickú verejnosť pomerne neznáme, prispelo k tomu aj uzavretie jeho značnej časti kvôli vojenskému pásmu. Práve Morské oko bolo tak po dlhé roky najväčšou raritou spomínanej oblasti, kam viedli výletné kroky rekreantov zo Zemplínskej šíravy. Morské oko bolo v minulosti brázdené člnkujúcimi a kúpajúcimi sa návštevníkmi, od roku 1984 je však prírodnou a takéto aktivity sú tu v záujme ochrany prírody zakázané.

Holé fakty hovoria, že Morské oko je prietočné jazero, napájané vodami potoka Okna, ktoré vzniklo zahradením jej toku mladoholocénnym zosunom. Leží v nadmorskej výške 606 metrov, má plochu 13,8 hektárov, maximálnu dĺžku 775 metrov, šírku 312 metrov a hĺbku až 26 metrov. Jeho pôvodná hladina bola umelo zvýšená výstavbou hrádze.

Práve v súvislosti s rozmermi jazera to však nie je také úplne jasné. Morské oko leží uprostred hlbokých lesov, ktoré ročne produkujú tony lístia, usadzujúceho sa na jeho dne. to je však prirodzený proces. Ku zanášaniu jazera ale prispela aj ťažba dreva na svahoch Sninského kameňa. Z odlesnených strání potoky eróznou činnosťou splavovali materiál, ktorý končil v jazere. A tak dnes jeho hladina kolíše v závislosti od množstva zrážok, pričom ochranári museli riešiť aj únik vody z dna jazera cez trhlinu v jeho južnej časti. Na dne inšatalovali pred dvoma desiatkami rokov veľkú plachtu, únik vody cez vulkanické podložie sa však nepodarilo úplne zastaviť.

Výraznou zmenou za posledné roky prešla aj fauna jazera. Najväčším zásahom bol hromadný úhyn kedysi veľmi početnej populácie rakov v druhej polovici osemdesiatych rokov, ako aj nasadenie cudích druhov rýb do kedysi výsostne pstruhových vôd... Človek v tomto prípade urobil jazeru medvediu službu. Napriek všetkému je Morské oko aj dnes prekrásnou prírodnou oázou, jedinečnou v rámci celého Slovenska, ktorú sa oplatí navštíviť. Lesy v jeho okolí sú útočiskom mnohých vzácnych druhov fauny i flóry.

V okolí Morského oka existujú v hlbokých vihorlatských lesoch aj ďalšie menšie jazierka. Najznámejším je Malé Morské oko (1/2 hodiny po žltej značke, plocha 0,4 ha, hĺbka 4 metre), ďalej je to Kotlík (bez značky, leží v masíve Motrogonu) a rašeliniská Ďurova mláka a Hypkaňa. Všetky tieto zaujímavé prírodné výtvory chráni zákon.